Do prieskumu sa celkovo zapojilo 1560 učiteľov a tiež manažment škôl vrátane riaditeľov.


Medzery v pripravenosti škôl na digitálnu transformáciu napriek dostatočnej hardvérovej vybavenosti škôl odhalila analýza prieskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci Iniciatívy na podporu dobiehajúcich regiónov (Catching-up Regions). Zber dát bol realizovaný pod záštitou expertov Svetovej banky od februára do apríla na 60 stredných školách v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. TASR o tom informovala PR konzultantka Svetovej banky Anna Polačková.

Do prieskumu sa celkovo zapojilo 1560 učiteľov a tiež manažment škôl vrátane riaditeľov. Podľa Polačkovej je to štatisticky významná vzorka, pretože ovplyvňuje viac ako 22.600 žiakov, ktorí tieto školy navštevujú. Práve digitálne pripravení absolventi sú atraktívni pre zamestnávateľov.

"V prieskume sme kládli dôraz nielen na technologické vybavenie škôl, ale taktiež na digitálnu pripravenosť rôznych vzdelávacích a podporných procesov, pripravenosť pedagógov či prístup k tvorbe digitálneho obsahu," vysvetlil zámer zberu dát Martin Džbor, konzultant Svetovej banky pre oblasť digitalizácie.

Získané dáta ukázali, že až 90 percent zapojených škôl a ich riaditeľov očakáva od digitalizácie výrazné prínosy v oblasti kvality vzdelávania, avšak tieto očakávania sú len v menšej miere pretavené do konkrétnej digitálnej stratégie škôl. Tú má rozpracovanú len jedna tretina analyzovaných škôl.


Kompletnú ponuku digitálnych učebníc a pracovných zošitov RAABE DIGITAL nájdete TU


Ako povedala Polačková, síce viac ako 80 percent učiteľov dokáže nájsť digitálny obsah pre svoj predmet a komunikuje so študentmi online, len malá skupina, konkrétne 25 percent, pracuje v takzvanom zdieľanom móde, teda spolupracuje na svojom vzdelávacom obsahu s kolegom či partnerom z externého prostredia. Zistenia zároveň ukazujú, že len jedna tretina učiteľov sa aktívne vzdeláva v oblasti digitalizácie.

"Ďalšou z oblastí, kde sme zistili zaujímavé fakty, je, že digitálne nástroje a obsahy síce na školách existujú a sú používané, avšak často sa obmedzujú len na základné procesy, ako e-maily a e-triedna kniha. Digitálne nástroje sú len v malej miere využívané na aktivity s vyššou pridanou hodnotou, ako je spolupráca, hodnotenie žiakov, spätná väzba, skúmanie tém a podobne," uviedol Džbor.

Čiastková analýza poukazuje na dostatočný počet zariadení, ako sú počítače, notebooky či tablety vo väčšine škôl, avšak 75 percent učiteľov má k dispozícii digitálny hardvér starší než päť rokov. Len jedna pätina učiteľov zároveň aktívne pracuje s online vzdelávacími platformami či nástrojmi nad rámec základného EduPage či Office 365.

Čiastkové závery prieskumu boli doplnené o výsledky dvoch fókusových skupín, ktorých účastníci sa stretli vo štvrtok (4. 5.) na pôde Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Išlo o zástupcov stredných škôl, odborov školstva jednotlivých krajov, univerzít, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania a ďalších.

"Získané údaje budú významným vstupom pre zladenie priorít ministerstiev a samosprávnych krajov na jednej strane a prioritami a potrebami zamestnávateľov na strane druhej. Odporúčania bude možné využiť aj pri príprave verejných politík a stratégií v oblasti celoživotného vzdelávania," uzavrel Husein Abdul-Hamid, hlavný expert Svetovej banky pre oblasť vzdelávania. 


Zdroj: TASR